Smrť jedinca je spravidla pre každého z pozostalých veľmi nešťastnou udalosťou, s ktorou sa okrem emočného vyčerpania spája aj rad povinností, ktoré je nevyhnutné v čo najkratšom čase zabezpečiť. Jednou z nich je aj prechod majetku zomrelého (t.j. poručiteľa) na jeho dedičov, čo nazývame dedenie. Z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že dedenie patrí medzi základné ľudské práva a slobody a za predpokladu, že existuje predmet dedičstva, má každý právo dediť. V tomto článku sa pozrieme na to, kto môže byť dedičom, ako prebieha dedičské konanie a zodpovieme si najčastejšie otázky súvisiace s dedením.
- Kto môže byť dedičom?
- Ako prebieha dedičské konanie?
- Je možné „vydediť“ príbuzného?
- Ako dlho trvá dedičské konanie?
- Môžem sa dedičstva vzdať?
- Čo robiť, ak sa po ukončení dedičského konania objaví ďalší majetok po poručiteľovi?
- Musím platiť daň z dedičstva?
Kto môže byť dedičom?
Kľúčovou otázkou, ktorú si v každom jednom prípade treba položiť je, kto môže byť dedičom po poručiteľovi. Dediť je možné zo závetu, zo zákona alebo prípadne z oboch dôvodov súčasne, a to za predpokladu, že niektorý z dedičov uvedených v závete z nejakého dôvodu svoj podiel nenadobudne a tento podiel sa stane predmetom dedenia zo zákona.
Ak poručiteľ zanechá po sebe závet, ktorý možno považovať za platný, jeho vôľa má prednosť pred dedením do zákona. Napriek tomu zákon pripúšťa obmedziť aj vôľu poručiteľa za predpokladu, že opomenul v závete spomenúť tzv. neopomenuteľných dedičov. Za neopomenuteľných dedičov sa považujú potomkovia poručiteľa a títo, ak sa v závete nespomínajú, majú nárok napadnúť závet a dovolávať sa určenia jeho relatívnej neplatnosti.
V prípade, že poručiteľ závet nezanechal, resp. zanechal neplatný závet, prichádza do úvahy dedenie zo zákona, na základe ktorého môžu byť dedičmi len fyzické osoby. Slovenský právny poriadok rozlišuje štyri skupiny dedičov, ktoré sú usporiadané chronologicky a sú si vzájomne podradené. To znamená, že najprv sa skúma, či sú splnené podmienky na dedenie podľa prvej skupiny a ak nie sú, postupuje sa do ďalšej.
Do:
1. skupiny patria- deti poručiteľa (bez ohľadu na to, či boli narodené v manželstve alebo mimo neho) a jeho manžel;
2. skupiny patria- ak nededia v 1. skupine deti poručiteľa- manžel poručiteľa, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou;
3. skupiny patria- ak nededí v 2. skupine manžel a ani jeden z rodičov poručiteľa- súrodenci poručiteľa a tiež osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou;
4. skupiny patria- ak nededí v 3. skupine žiaden dedič- prarodičia poručiteľa alebo ich deti.
Ako prebieha dedičské konanie?
Do procesu nadobúdania majetku po poručiteľovi vstupuje za účelom zachovania právnej istoty aj štát. Konanie o dedičstve môže súd začať na návrh dediča alebo aj bez návrhu, no je nevyhnutné, aby v každom prípade prebehlo za účelom zachovania ekonomickej stability v spoločnosti. Podnetom pre príslušný súd na začatie konania bez návrhu, teda z úradnej moci, je spravidla oznámenie matriky o tom, že osoba zomrela. Okrem matriky môže takýto podnet dať napríklad aj orgán územnej samosprávy, policajný orgán a ďalší.
Konanie o dedičstve vedie notár v postavení súdneho komisára. Dedičia nie sú oprávnení svojvoľne si vybrať akéhokoľvek notára, pretože konkrétneho notára poveruje súd na základe náhodného výberu.
Notár je primárne povinný náležite zisťovať rozsah majetku, ktorý pozostalý zanechal. Za týmto účelom spolupracuje s príslušnými inštitúciami, napríklad s bankou, daňovým či katastrálnym úradom.
Ak je priebeh konania o dedičstve bezproblémový, to znamená, že dedičia sa dohodnú a neexistujú pochybnosti o tom, kto bude dedičom a v akom rozsahu má nadobudnúť majetok, vydá notár uznesenie o dedičstve. Momentom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia sa prejednanie dedičstva končí. V opačnom prípade, ak sa dedičia nedohodnú, sa dĺžka konania neefektívne predlžuje.
Je možné „vydediť“ príbuzného?
Vydedenie prichádza do úvahy najmä v súvislosti s dedením potomkov po svojich rodičoch, keďže títo sú neopomenuteľnými dedičmi a majú nárok minimálne na zákonný podiel. Rodič- poručiteľ má z taxatívne vymedzených dôvodov možnosť svoje vlastné dieťa vydediť za splnenia niektorej z nasledovných podmienok:
1. dieťa rodičovi v rozpore s dobrými mravmi neposkytlo potrebnú pomoc počas choroby, staroby či v iných závažných situáciách;
2. dieťa o rodiča- poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by prejavovať malo;
3. dieťa bolo odsúdené pre úmyselný trestný čin a bol mu uložený trest odňatia slobody v rozsahu najmenej jedného roka;
4. trvalo nevedie usporiadaný život.
Ako dlho trvá dedičské konanie?
Dĺžka dedičského konania sa v každom jednom prípade odlišuje v závislosti od komplikovanosti skutkového stavu. V situácii, kedy dedičia spolupracujú s notárom a nevznikajú zásadnejšie komplikácie, môže dedičské konanie trvať približne do 6 mesiacov. Komplikácie proces prirodzene predlžujú a celková dĺžka sa v konečnom dôsledku môže vyšplhať aj na niekoľko rokov.
Môžem sa dedičstva vzdať?
Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje dedičom vzdať sa dedičstva, na ktoré by inak mal nárok. Táto možnosť je však časovo obmedzená a dedičstvo je možné odmietnuť len do 1 mesiaca. Lehota začína plynúť odo dňa, kedy bol dedič súdom upovedomený o možnosti dedičstvo odmietnuť a tiež aj o následkoch jeho odmietnutia. Dedič tak môže urobiť vo forme ústneho alebo písomného vyhlásenia adresovaného súdu. Pri odmietnutí je dôležité myslieť na to, že takéto vyhlásenie je neodvolateľné, a tak si tento krok treba pred podaním vyhlásenia dôkladne premyslieť.
Čo robiť, ak sa po ukončení dedičského konania objaví ďalší majetok po poručiteľovi?
Napriek tomu, že notár vykonáva všetky potrebné úkony za účelom zistenia rozsahu majetku po poručiteľovi, môže nastať aj situácia, kedy sa po čase objaví ďalší majetok, ktorý v dedičskom konaní netvoril predmet dedičstva. V takom prípade je žiadúce opakovane prejednať dedičstvo spolu s neskôr objaveným majetkom. Za týmto účelom je potrebné podať návrh na súd, ktorý bol príslušný aj v pôvodnom konaní a v návrhu označiť majetok, ktorého sa navrhovateľ domáha určiť ako predmet dedičstva.
Musím platiť daň z dedičstva?
Daň z dedičstva bola zrušená v súvislosti s daňovou reformou účinnou od 1. januára 2004. Od tohto dátumu už majetok nadobudnutý dedením po poručiteľovi nie je spojený s potrebou podávania daňového priznania či platenia dane z príjmov.
Na čo si ale treba dať pozor je predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením. Príjem získaný z predaja nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo prešlo na nadobúdateľa titulom dedenia, je oslobodený od platenia dane až po piatich rokoch odo dňa nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti. To znamená, že ak ako dedič získam po poručiteľovi nehnuteľnosť a nechcem, aby mi vznikla povinnosť priznať a zaplatiť daň z príjmu, musím počkať najmenej 5 rokov. Až po uplynutí tejto doby ju budem môcť predať bez vzniku daňovej povinnosti.